Hej.
Kam letí vietor, čo dvíha prach,
čo srýva rieka v bela sých hmlách.
Koľko je ciest a hviezd na nebi
otázok viac než odpovedí.

Videl si hviezdu na nebi hviezdu,
do nocí žiari v srdci povodeň.
Po chladnej noci raz príde deň.

Po lete zima a po zime jar,
a vietor vezme šťastie i žiaľ,
a vietor vezme šťastie i žiaľ,
Pozeráš hore odhodlane stane sa to,
čo je nám dané.

Tak ako strom, či v lese zviera,
jedine láska neumiera,
jedine láska neumiera, jada... a, ha.

Jak stádo koní beží ten čas
a človek blázon dúfa že raz,
keď nájde svoje miesto v zemi verí,
že niečo v ľuďoch zmení.

Videl si hviezdu na nebi hviezdu,
do nocí žiari v srdci povodeň.
Po chladnej noci raz príde deň.
Po lete zima a po zime jar,
a vietor vezme šťastie i žiaľ,
hm, hm, šťastie i žiaľ,

Kam letí vietor, čo dvíha prach,
leskne sa slza v mihalniciach a
človek trpí ako zviera,
pre lásku žije a umiera,
pre lásku žije a umiera, hm, uo, uo, hm.