Človek dokáže veriť v ľudský hlas,
ktorý jednostaj znie už dlhý čas.
Hlas čo prináša ľuďom denne chýr,
ako hudba z čias bájných lýr.

Chýry čo vravia mi, či svet svetom je,
či ľudstvo na svete má ešte svedomie,
že sú hodnoty, ktoré chrániť mám,
už takmer storočie nikto nie je sám.

Človek do vienka dostal výzvu žiť,
aby pochopil, lepšie mať je byť.
A tak zápasím so sebou sám,
už viem kto som, som čo počúvam.

Počúvam túžby sny o kráse a neresti,
nech ten hlas pre všetkých je liekom v bolesti,
že sú hodnoty, ktoré chrániť mám,
už takmer storočie nikto nie je sám.

Kto dokáže výzvu zovrieť v päste,
a ľudom nádej dať. Nech zotrvá v ceste.
By mohol dokázať, že človek zvláda silu vetra,
silu morí, len tým, že tvorí.

Kto dokáže uveriť sám sebe, že má viac než mnoho síl,
nech píše, nech tvorí z vďaky, že tu žil.
Človek zvláda silu vetra, silu morí,
človek zvláda silu vetra, silu morí,
len tým, že tvorí.

Málo čo osloví ľudí aj nebesá,
nech ten hlas naveky stúpa a neklesá,
kým žije báseň, báseň žije s ním.
Kým znie ten hlas, svieti pocestným.

Kiež navždy ožíva v predstavách,
že každý s niekym zaspáva.
Kým človek sníva, sen žije s ním.

Kto dokáže výzvu zovrieť v päste,
a ľudom nádej dať. Nech zotrvá v ceste.
By mohol dokázať, že človek zvláda silu vetra,
silu morí, len tým, že tvorí.

Kto dokáže uveriť sám sebe, že má viac než mnoho síl,
nech píše, nech tvorí z vďaky, že tu žil.
Človek zvláda silu vetra, silu morí,
človek zvláda silu vetra, silu morí,
len tým, že tvorí.