Som tu sama so sebou,
svetlušky mi svietia tou správnou cestou,
ja verím, v to verím.

Mesiac tieni a ja v nádeji,
že ma strach obíde
a to na čo tak dlho čakám za chvíľu príde.

Počujem len to čo ja chcem,
tichý krok vpred, jeden ale nestačí, to viem...
už dobre viem.

Cítim sa byť pripútaná pri zemi,
ja ale rozprestrieť krídla chcem a letieť si.
Vybočiť z vyšľapaného chodníka neodporúča sa.
Tak ako si dokážem dušu vyzdobiť všetkými farbami sveta?

Keď v tráve ležím, hviezda padá
do neznáma s túžbou splniť moje priania.
Dýcham kým snívam.

Počujem len to čo ja chcem,
tichý krok vpred, jeden ale nestačí, to viem...
už dobre viem.

Cítim sa byť pripútaná pri zemi,
ja ale rozprestrieť krídla chcem a letieť si.
Vybočiť z vyšľapaného chodníka neodporúča sa.
Tak ako si dokážem dušu vyzdobiť všetkými farbami sveta?

Kroky v tme sú niekedy desivé,
tak radšej zatvorím oči
aby som videla ako sova, keď lieta v noci.

Zrazu pocit pokoja sprevádza ma,
som pripravená objaviť chodníky lesa.
Aaaaaa, Pripravená.