1.
Od Javoria mračná idú nad Pliešovci jasno,
čože sa to, jaj, Bože muoj, za znameňia stalo,
[:stalo sa to azda preto, pre moju slobodu,
že som si hu zahoďila za tú bistrú vodu.:]

2.
Kebi sa to ešťe stalo, že bi voda viskla,
že bi tá sloboda sama za mnou prišla,
[:čo sa tie dňi tri krát vráťia, ja tvoja ňebuďem,
ale ťa ja v mojom srdci za to nosiť buďem.:]

3.
A f tej našej záhradečki studňa murovaná,
pri ňej stojí moja milá veľmi uplakaná,
[:čože ťi je milá moja, či ťi škoďí voda,
a či ťa len veľmi trápi tá tvoja sloboda.:]