Tak, ako prvé jemné kvietky vystrčia hlávky na lúke,
tak hľadám slová, hľadám vety a nemám správne po ruke.
Lepšie je asi písať diktát, príklady rátať celé dni,
ako sa priznať učiteľom, že vedia čítať naše sny.

Poslovia múdrosti, poslovia nehy,
staviate mosty, spájate brehy.
Tak ako slnko na oblohe svieti,
tak samozrejme vy ľúbite deti.

Milý môj učiteľ, tebe dnes spievam
a mám ťa rada, aj keď občas hnevám.
Učiteľ slniečko nad hlávkami detí,
z tvojich očí do tmy láska vždy svieti.

V každom z nás zreje človek iný
a vôbec nie sme rovnakí, chceme sa ale učiť,
bádať a s vami robiť zázraky.
Aj keď sme zo škôlky už dávno preč,
aj keď sa cítime veľkí, dobre nám
padne milé slovo múdrej pani učiteľky.

Preto: Ďakujeme za všetko, ďakujeme ti,
nech nám veľa krát slnko svieti.
Ďakujeme za lásku, trpezlivosť tiež, za to,
že nám jas vliať do oči vieš.