Občas mi svet berie reč
a núti ma utekať preč,
obete čiernych dní nešetrí,
prehra je prach v povetrí.

Občas mi svet berie reč
a núti ma vytasiť meč,
zovretie hrdla hneď povolí,
s hudbou ma žiť nebolí.

Modlím sa hudbou na znak pokoja,
moje rany sa rýchlo zahoja,
modlím sa hudbou na znak pokory,
ozvena strún mi srdce otvorí.

Občas mi svet berie reč,
snažím sa odvrátiť smeč,
nachádzam zmierenie v umení,
nádej ma vždy odmení.

Občas mi svet berie reč
a núti ma vytasiť meč,
zovretie hrdla hneď povolí,
s hudbou ma žiť nebolí.

Modlím sa hudbou na znak pokoja,
moje rany sa rýchlo zahoja,
modlím sa hudbou na znak pokory,
ozvena strún mi srdce otvorí.

Prebúdzam
v sebe tón
a moja duša je obrovský zvon.

Prebúdzam
v sebe hlas
a sila vo mne hneď začína rásť.

Modlím sa hudbou na znak pokoja,
moje rany sa rýchlo zahoja,
modlím sa hudbou na znak pokory,
ozvena strún mi srdce otvorí.